blog

To je najlepšie označenie pre bývalého skvelého futbalistu, ktorý sa po skončení kariéry začal až priveľmi angažovať. Jeho veľká vôla zmeniť Slovensko na každom fronte vyústila do snahy obsadiť čo najviac politicko-športových pozícií. Ostáva len dúfať, že sme v správnych rukách a zhostí sa tej nemalej zodpovednosti s verbou.

Takže, pekne po poriadku, čo viedlo pána Galisa k miestu poslanca v národnej rade? Peniaze? Sláva? S určitosťou to nevie povedať nikto, okrem jeho samotného. Byť poslancom samozrejme nieje len tak, o čom svedčí hrôzostrašné tlačidlo, ktoré má každý poslanec na svojom stolčeku. Dajme teda šancu trénerovi. 
Parlament bol jeho pôsobiskom s konkrétnym postom podpredseda Výboru NR SR pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Veľmi pekné pán Galis. Premýšľam, čo výrazné sa udialo za čas, ktorý strávil na tomto neľahkom poste. Nenapadá ma toho až tak veľa, respektíve nič. O nejaký ten mesiac neskôr sa jeho pozícia rapídne zmenila na pozíciu splnomocnenca vlády pre mládež a šport. Dlho mi vŕtalo hlavou, v čom spočíva gro tejto, už len z názvu, úplne odlišnou témou smerujúca funkcia. Nezávidenia hodná pozícia, z ktorej občania Slovenska veľa očakávajú a je pod neustálym tlakom a drobnohľadom. Je jasné, že sa tejto funkcie ujal viac než dobre, keďže sme sa o jeho usilovnej práci z médií absolútne nedozvedali. Akoby sa zdalo, že na pleciach pána Galisa je neuveriteľne mohutné bremeno, ktoré zatiaľ zvládal výborne, prišla ešte jedna funkcia. Nie hociaká. Športový klub Slovan Bratislava si musel všímať oddanú prácu pána Galisa, keďže si ho prizval ako odborného poradcu. Alebo žeby nebolo koho iného? V každom prípade je isté, že vyťaženosť bola nadľudská. Jediné šťastie, že sa klub nachádza v tom istom meste ako predchádzajúce pôsobiská. Inak si nechcem ani predstaviť, kedy by musel pán Galis ráno vstávať, aby to všetko postíhal. Každopádne moje riadky sú venované vyťaženosti a 100% nasadenosti vo všetkých funkciach. Jeden by si pomyslel, ako dokáže jeden človek zastávať takéto množstvo práce. Niektorí ľudia majú prácu jednu a aj tú ako tak stíhajú. Nehovoriac o únave, ktorá sa odzrkadluje každé nasledujúce ráno. No, ako sa zdá, na Slovensku máme ozajstných hrdinov bez masky.

Narážať na platové podmienky by bolo, samozrejme, nevhodné. Preto si predsa pán Galis každé ráno kávu pred prácou nerobí. No treba ho pochváliť za agilnosť, ktorú neustále prezentuje. Motivácia je pri mene pána Galisa na mieste. Tak usilovne drieť za Slovensko, kde sa len dá, to je hodné chvály.

Mne ostáva len dúfať, že aj ja budem raz tak schopný, aby som s úsmevom na tvári dokázal zastrešiť také množstvo funkcií. Len či mi nejaká ostane, keď budeme všetci takíto usilovní.